Miroslav Danaj
OČI VLČÍCH MAKOV
Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2016, 1. vyd. , 295 s.
ISBN 978-80-972213-8-6
Názov takmer tristostranového súboru príbehov Miroslava Danaja Oči vlčích makov by mohol idylicky splývať s Monetovým obrazom Vlčie maky v Argenteuil. Opak je však pravdou. Kvety pripomínajú 11. november - Medzinárodný deň červených makov, symbolu ukončenia prvej svetovej vojny. Jednou z jej obetí bol aj Fridolín Prvý, literárna postava v úvodnom príbehu. V máji 1915 zahynul vo Flámsku v dôsledku použitia chemickej zbrane hromadného ničenia – yperitu. Kanadský chirurg, účastník vojny, priamo na tomto bojisku napísal verše s názvom Flámske polia. V nich cez divé maky pripomína zbytočnú smrť. Voľný preklad básne literárne završuje ságu rodiny Prvých, ktorí sa nútene odsťahovali z územia neskôr zatopeného Oravskou priehradou.
Osud sa nich vyvŕšil. Hoci na dolniakoch zapustili korene, boli plytké a bíreši tu v horúčavách a bez vysokých hôr živorili, až doslova vyschli. Viacgeneračná história je podrobne zaznamenaná s dôrazom na charakter predovšetkým ženských postáv ( Dorota, Anna).
Znalosť vtedajších spoločenských a politických pomerov vytvára hodnovernú kulisu zložitých ľudských vzťahov. Autor ich neidealizuje, ani sa nesústreďuje na senzácie. Ak obnažuje súkromie protagonistov, tak citlivým spôsobom.
Motív dvoch kľúčových slov vlčí mak ( nielen vo vojnových súvislostiach) vytvára viacnásobným opakovaním akúsi osudovú sieť. Zachytil sa v nej aj Dorotin ľúbostný príbeh. Bola šťastná i nešťastná zároveň, lebo tá, ktorej stále niečo hrozí, nemôže byť radostná a spokojná.
Rozsah úvodnej prózy Prvá posledná, posledná prvá v porovnaní s novelovými príbehmi Ak nie... a Ešte raz objať strom má oveľa menší rozsah. Takéto autorovo rozhodnutie prináša koncentrovanejší text.
V poradí druhý príbeh Nesvieť mi do očí charakterizuje rozpor medzi skutočnosťou a snom. Pri čítaní je potrebné odlíšiť ilúziu od reality. Hlavná postava Maťo je po ťažkej autonehode v nočnej rely samovrahov. V dlhotrvajúcom bezvedomí, vo vynútenom uspaní, prežíva fiktívny život. Sen vo všeobecnosti nie je kontinuálny. Ale spojením jeho útržkov možno vytvoriť súvislú dejovú líniu. Autor zaznamenal medicínske prostredie z pohľadu pacienta. Z hľadiska konštrukcie príbeh končí smerom k začiatku.
A do tretice: Irenkin album.
Je reflexiou spoločenských pomerov v období druhej svetovej vojny s presahom do súčasnosti. Chaotické usporiadanie sveta ešte viac zneisťuje život v jazykovo zmiešanom prostredí.
Kompozíciu príbehu zjednocuje číslo 56. Má charakter osudovosti, pred ktorou nemožno uniknúť. Napriek tomu protagonistka verí v samu seba a v lásku v mnohorakých podobách, ktorá je v jej prípade jednoznačne intímnou záležitosťou.
Štefan Haviar v brilantnom doslove tejto knižky charakterizuje doterajšie autorovo slovesné dielo nasledovne:
„ Doterajšia Danajova literárna tvorba je založená na výrazne vypointovanom príbehu, čo je zrejmé nielen z jeho troch kníh próz V pohode, dá sa, Rátanie rán a Oči vlčích makov, ale epickým príbehom sú poznačené aj jeho verše v básnickej zbierke Roztratená nahota. Napokon neodškriepiteľné majstrovstvo súzvuku myšlienky a slova v minimalizovanej epickej forme predstavil aj v troch knižkách aforizmov Niečím ťa možno liečim, OnaQjšia káva a Smiem si prisadnúť?“
A práve aforizmy sú premyslene a s citom pre mieru zakomponované do všetkých desiatich príbehov v autorovej ostatnej knižke. Múdrosť, pravda alebo podobenstvo sa síce vzťahujú na určitú literárnu situáciu , ale zároveň sú platné aj v inom časopriestore. Z didaktických umeleckých žánrov, okrem aforizmov, používa Miroslav Danaj aj príslovia a porekadlá. Ani tak nejde o priame poučenie, ale skôr o pútavé pomenovanie určitej skutočnosti týkajúcej sa najmä ľudovej kultúry. Napríklad prerozprávanie svadobných príprav, gastronómie i zvykoslovia v próze Irenkin album je nesporne prínosom i z hľadiska etnografie.
Autor je pôsobivý aj v obrazotvornom zaznamenávaní farieb, zvukov, vôní i pocitov. Prejavuje tak zmysel pre poetické videnie sveta doteraz literárne najviac skoncentrované v básnickej zbierke Roztratená nahota.
Miroslav Danaj je aj v zahraničí známym špičkovým chirurgom. Čitateľ logicky očakáva autentické príbehy ovplyvnené dianím v nemocnici, ambulancii alebo v následnej domácej liečbe. Treba oceniť autorovu profesnú zdržanlivosť, lebo citovo nevydiera, neohuruje diagnostickými postupmi a odbornou terminológiou. Rešpektuje fakt, že isté výrazy, ktoré sú v jednom prostredí celkom bežné, môžu byť v inom úplne neznáme. Nesnaží sa ukázať všetko. Napriek tomu je medicína
podstatnou a určujúcou témou väčšiny z desiatky príbehov.
Ako sa k nim autor dostal?
O umení pozorne počúvať sa dočítame v jeho prológu:
„ Každý má svoju cestu a na nej dni a noci, nie každý však dokáže vyrozprávať, čo zažil a videl. Musí nájsť vnímavého pozorovateľa, s ktorým sa podelí o to, čo vidí, prípadne cíti.“
Ak by sa zdalo, že niektoré postavy v reálnom svete žijú vo svojom „súkromnom skleníku“ a mnohé vnímajú cez pomyselné sklo, Miroslav Danaj je ten, kto pootvorí dvere a čitateľovi predloží jedinečné príbehy plné hlbokých zážitkov, pohnutia a citu.
Zlata Matláková
Slovenské pohľady č. 3, marec 2017