Benjamín Škreko
AŽ DO DŇA
Fotografické ilustrácie Miroslav Hogen Trimay
Bratislava: Spolok slovenských spisovateľov, 2022, 1. vyd.,
161 s., ISBN 978-80-570-4364-5
Poďme sa smiať, keď plakať nepomáha
Poézia Benjamína Škreka nás obdarúva radosťou a uvoľnenosťou. Autor navyše zaznamenáva básne tak, že sa v nich skúsenostne i zážitkovo spoznávame. Spoločne sa ocitáme i v snoch a v nich, aspoň nakrátko, uveríme anjelským krídlam prichyteným o nebo. Ale tie nás v snení a túžbach dlho neudržia , a preto s literárnym subjektom občas tvrdo dopadneme na zem, čo nemusí byť najhoršie riešenie najmä vtedy, ak ju prijmeme ako chlácholivé lôžko alebo miesto dotykov a naliehavej lásky. Každodenné vzťahy sú väčšinou zbavené romantizujúcich prvkov a zahmlievania. V zbierke Až do dňa sú bozky bozkami, čím väčšia vášeň, tým menšia štylizácia. Ich blízkosť tkvie v tom, že veršami o milovaní dovidíme do srdca a rovnako aj do svojej duše. Tomáš Janovic v súvislosti so Škrekovou poéziou v zbierke Neskorý zber napísal: Dušou nazývam to dobré v nás. A namôjdušu verím, že kvalitný humor to dobré v nás, čiže našu dušu, skvalitňuje.
Okrem dominantnej témy rondelovo zaguľatených mužsko-ženských vzťahov sa do poézie Benjamína Škreka zmestia skutočné fakty i neúprosná realita. Niekedy v čitateľskom očakávaní odpovede na otázku: Ako máme zladiť to, v čo veríme s tým, čo robíme? Pozornosť čitateľa môžu zaujať aj výrazné pointy mnohokrát v zmysle aforizmu. Vymedzenie je stručnou výpoveďou a vyjadruje často prekvapivé súvzťažnosti. Nedá sa nespomenúť príznačná štylistická kategória: expresívnosť. Prostredníctvom nej autor oslabuje konvencie a prekvapuje šokujúcimi, silnými a niekedy i tabuizovanými slovami a výrazmi. Ale literárny subjekt ani raz nedvíha varovný prst, odmieta čierno-biele videnie, naplno žičí blížnemu ako sebe samému.
Na začiatku poézie B. Škreka je chlapec vyrastajúci v rodine bohatej na deti a na lásku. Slovom detstvo môžeme pomenovať autorovo tvorivé východisko – skutočné aj vymyslené. Touto esenciou dotvára prírodné detaily, kultúrnu krajinu i ľudskú spolupatričnosť. Naplno zaznieva i v básňach o hudbe, až sa zdá, že počuť sláky, horny, hoboje (s.30), možno mať flautu (s. 108) a komunikovať s Bachom a Ravelom (s. 33), pripomenúť si Aidu (s. 60), ale aj ... pribiť hudbu o papier v básni Opus Dei (s. 84).
Poetickú tvorbu B. Škreka charakterizujú tradičné formy viazaného verša . Z anotácie Erika Kriššáka na zadnej strane obálky sa dozvedáme o klasických výrazoch rondel, ritornel, sestína, rispet... nezabúda ani na najrozšírenejšiu lyrickú žánrovú formu akou je sonet (znelka). B. Škreko znelky niekedy spája a vytvára cyklus pätnástich tvoriaci sonetový veniec s 210 veršami. V predmetnej zbierke má tento formálne prísno-presný útvar názov Lístok na máj.
Autor je básnik, aforista, rozhlasový a divadelný dramatik, publicista, novinár, bloger a humorista. Ak je humor (z lat.) vlaha, vlhkosť, tak aj poézia v aktuálnom súbore básní je rozšantená a šťavnatá, žblnkocú v nej slovné hry, novotvary a pomyselne ju napĺňajú vodou vo všetkých skupenstvách, bez ktorej nemožno žiť. Literárne dielo umelecky dopĺňajú fotografické ilustrácie Miroslava Hogena Trimaya. Grafické a technické spracovanie Jozefa Šelestiaka dáva do tvorivého súladu samotnú poéziu i čiernobiele fotografie, a tak v poradí ôsma zbierka poézie Benjamína Škreka, člena Spolku slovenských spisovateľov, je aj na pohľad zaujímavou knižkou.
Zlata Matláková
In: Literárny týždenník, ročník XXXVI., 22.2.2023, dvojčíslo 5-6, s. 11