Pripomenúť si svoju identitu (Zlata Matláková)
Tak ako vo všetkých vedeckých rozpravách aj v prípade ústrednej témy KOMUNITA, RODINA A SPOLOČNOSŤ sa v trnavskej knižnici Juraja Fándlyho zviditeľnilo viacero úzko špecializovaných odborníkov. Riaditeľ knižnice, Pavol Tomašovič, v stredu 23. februára 2023, privítal hostí i početných záujemcov o spolky, erby, rodostromy a dobové literárne zdroje. Moderátorka podujatia, riaditeľka Univerzitnej knižnice Trnavskej univerzity, Zuzana Martinkovičová, upozornila na početnosť inštitúcií a spolkov podieľajúcich sa na podujatí. Okrem dvoch už spomenutých knižníc sa na kolokviu organizačne podieľali Ústav dejín Trnavskej univerzity, Katedra histórie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity, Spolok slovenských knihovníkov a knižníc Trnavského kraja, TYRNAVIA – Spolok trnavských historikov Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV. Štruktúra podujatia spočívala v informáciách o prednášateľoch a v samotnej prezentácii ich prednášky. SIMONA JURČOVÁ, kurátorka umeleckej zbierky a vedúca prezentačného oddelenia Západoslovenského múzea v Trnave, predostrela tému spolkov. Okrem presných historických údajov naznačila ich spoločenský a sociálny dosah na dianie v meste, komunite i rodine. Takmer všetky spolky sa venovali propagácii slovenčiny, šíreniu národnej osvety, podporovali vzdelávanie, vydávali časopisy, noviny vo väčšine prípadov s dôrazom na náboženskú vieru. Ak obídeme finančné, učiteľské, podnikateľské spolky, ako nevšednosť spomenieme Spolok trnavských ostrostrelcov, Spolok vojnových veteránov i Skrášľovací spolok (jeho členovia vysádzali stromčeky, kríky, kvety a starali sa o čistotu mesta). Početné boli športové a dobročinné spolky, hudobné záujmové združenia takmer vždy interpretovali tvorbu Mikuláša Schneidera Trnavského.
LENKA BARTALOSOVÁ vtipne a s nadhľadom, rešpektujúc dejinné fakty, priblížila vznik, vývoj a význam Heraldického klubu na Slovensku. Vecne odpovedala na otázky z publika a naznačila reálnu cestu a podmienky získania erbu.
Tretí prednášajúci MICHAL FRANKO z Katedry histórie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity na konkrétnych príkladoch analyzoval postupnosť vytvorenia vlastného rodostromu. Za nenahraditeľné zdroje informácií označil matriky, urbáre, záznamy o vojenskej službe, testamenty a notárske záznamy. Nedá sa obísť ani orálna história na kilometre vzdialená suchopárnosti a konvenciám. Oficiálne ukončenie kolokvia pokračovalo v živých rozhovoroch a výmene skúseností.
In: Literárny týždenník, , ročník XXXVI., 10.3.2023, dvojčíslo 7-8, s. 19