Ľubomíra Miháliková
A VISTA – HRA Z LISTU
Suchá nad Parnou: RUAH, 2024, 1. vyd., 93 s.,
Ilustrácia na obálke: Rastislav Bibza
Ilustrácie (notové záznamy): Franciszek Wieczorek
ISBN 978-80-60489-97-5 (tlačená kniha)
ISBN 978-80-60489-98-2 (e-pub)
Usporiadať čas do harmónie
ZLATA MATLÁKOVÁ
Pri listovaní básnickej zbierky Ľubomíry Mihálikovej A VISTA - HRA Z LISTU postupne nadobúdame presvedčenie o autorkinom zámere vytvoriť súbor poetických textov zjednotených hudbou. Tento postreh potvrdzuje i členenie knižného zväzku s pomenovaniami Takt, Sostenuto – zdržanlivo a Glorioso – slávnostne. Každá z troch častí pozostáva z 21 básní, niektoré aj v názve potvrdzujú hudobnú terminológiu (napr. Umenie harmónie; Pizzikato; Sostenuto...). O netradičnom názve zbierky sa v anotácii e-knihy dočítame: „Básne sprítomňujú autorkiných blízkych, spomienky na detstvo, hlboké umelecké zážitky, ktorými rodina žila. Tak ako spontánne doznieva aj gesto dirigenta v orchestri, keď povie: A vista, hra z listu, bez prípravy, naživo, pre poetku je v tomto paralela s veršami.“
Nosná téma je vo veršoch zaznamenaná tak hodnoverne, až čitateľ vo svojom podvedomí rozpoznáva ozvenu Bachových kompozícií a Paganiniho interpretáciu klasického repertoáru vážnej hudby (s. 11, s. 14). Okrem huslí v básňach oscilujú i ďalšie hudobné nástroje (flauta, klarinet, harfa). Z odbornej terminológie sú v metaforách pôsobivé slová: ária, struna, kobylka, slák, trilok, osnova, orchester, tenor i toccata a fúga. Nie menej je pestrá „farebnosť“ Mihálikovej poézie. Akoby si zrazu nepostačila s hudobnou terminológiou myšlienkovo sa začne dotýkať výtvarného umenia. Preklenutím a mostom je slovo sfumato, vo význame maľby s presvitajúcimi, rozplývavými obrazmi akoby cez závoj. Takmer dve desiatky farieb a ich odtieňov zbierku vizuálne roztvárajú. Vzhľadom na doterajšiu poetickú tvorbu priam očakávanou je zelená, naznačujúca spätosť s rastlinnými bytosťami; spomenieme viacnásobnú materinu dúšku, čakanku, skorocel, kamilku, púpavu – všetky s liečivým a hojacim účinkom. Ich výskyt priamo nadväzuje na miestne geografické názvy, napr. Dolná Modra, na Kugli, Zámčisko, Medvedia skala a i.
Vráťme sa k hudbe v Mihálikovej tvorbe, môžeme ju považovať za návratný motív. Autorka nesnaží „premieňať“ básne na hudbu, skôr sleduje líniu vecí a udalostí, ktoré s hudobnou tvorbou súzvučia.
Prvá časť zbierky s názvom TAKT začína jesennými náladami a spomienkami na detstvo so silnou väzbou na otca, učiteľa hudby, organistu a organizátora festivalov zborového spevu.
Druhá časť SOSTENUTO – zdržanlivo naznačuje opatrnosť, nestálosť vecí i javov a ich usporiadanie, začína sa rozvíjať téma s mamou plná empatie, súcitu a každodennej pomoci. Citovo zaujme báseň Rozlúčka s maminkou (s. 65).
O tretej časti GLORIOSO – slávnostne, píše MÁRIA BÁTOROVÁ, autorka doslovu, ako o radostnej viere a vnútornom presvedčení, že napriek rôznym ťažkostiam, ktoré nás zasiahnu v živote, napriek smútkom, rozčarovaniam, osamotenosti, sklamaniam, chvíľkovej slabosti je tu dotyk tónov, hudobnej konzonancie, čo môže približovať k vnímaniu
dokonalosti.“
Autorom pointilistickej maľby na obálke je RASTISLAV BIBZA. Básnickú výpoveď umocňujú partitúry na predsádke i v zbierke. Ich autorom je FRANCISZEK WIECZOREK, aktuálne pôsobiaci na Akademii muzycznej v Katowiciach, súčasne je umeleckým riaditeľom Sliezskeho gitarového okteta s celoeurópskou interpretačnou pôsobnosťou.
In: Literárny týždenník, ročník XXXVIII., 13. 2. 2025, dvojčíslo 3 – 4, s. 12