Zorica Horáková
SRNA V RINGU
Bratislava: Knižnica Ružinov 2017,
1. vyd., 87 s.,
ISBN 978-80-89775-07-1
V POÉZII AJ VO FILME NECHAŤ VZLIETNUŤ HORIZONT
Ak sa ocitneme v bratislavskej knižnici Ružinov, tak na príslušnom stojane s policami nájdeme štyri básnické zbierky Zorice Horákovej ( Šepot uzlov 2008; Vlnolam 2011; Kroky ponad súkolia 2015 i najnovší opus Srna v ringu 2017). Ružinovská knižnica vydala tri diela z Horákovej knižného kvarteta. Hudobnú terminológiu používam zámerne, lebo doterajšia autorkina knižná tvorba zaznieva ako harmonický súbor štyroch hlasov. Takéto vnímanie do určitej miery závisí od toho, čo čitateľ očakáva. Od Zorice Horákovej jednoznačne moment, v ktorom nabáda zmeniť „lenivé normy vyšliapaných ciest (s. 37), vymaniť sa „z prebytku vecí / ktoré skončili“ (s. 49) a vnímať napríklad hudbu aj vo vzlyku ako keď sa slák otrie o strunu. Z hudobných motívov v pomyselnom dominovom efekte padá do básní rytmus, melódia, neprepočuteľné názvuky i zdanlivo disharmonické vŕzganie, špliechanie, vŕkanie v spojitosti s vôňou spokojnosti zaguľatenej šťavnatým ovocným tónom. Verše v zbierke sú presiaknuté zmyslovosťou. Ak hudbu vnímame sluchom, tak podľa autorky zrakom môžeme občas prehliadnuť znamenia, čuchom vône, chute nás vždy dostanú; hmatáme kamene, preosiaty sneh, prekrúcačky v piesku. „A potom dohra./ Na zvyšok života.“ (s. 43) umožňujúca vnímať prepracované ticho.
Iba niekoľko básní v zbierke má názov. Podľa obsahu je pomenovaním ostatných vždy prvý verš. V knihe tak vzniklo niekoľko menších súborov. Podobnú funkciu plnia vlastné ilustrácie a neformálne členia túto zbierku na kapitoly. Z devätoro názvov básní je zaujímavý Kieślowského mikroskop. Do filmografie poľského oscarového režiséra Krzysztofa Kieślowského patrí predovšetkým trilógia Tri farby - Modrá, Biela a Červená. Za tretiu časť získal tri nominácie na Oscara. Jeho tvorbu charakterizuje zmysel pre detaily. Ak sa Zorica Horáková rozhodla pre uvedený názov, tak zrejme preto, že vo filmovom jazyku spomenutého režiséra, podobne v optickom prístroji, možno vidieť navonok skryté jednotlivosti. Rovnako v jej umeleckej tvorbe. Kieślowského i Horákovú detaily spájajú, zároveň rozdeľujú ich cesty k imaginácii. Navyše jazyk v tejto básnickej zbierke je vďaka koncíznosti miestami taký úsporný, že jediné slovo je poetickým vesmírom. O to viac vynikne metafora. Poézia Zorice Horákovej vzniká v uzavretom priestore jej vnútorného sveta. Hranice sú takmer fyzicky hmatateľné. Ale nechýbajú priezory, štrbiny, cez ktoré autorka verš po verši opatrne posúva svoje asociácie vo forme fragmentárnych výpovedí o magickom svete, do ktorého vojsť nie je každému dovolené. Ak sa tak stane, porozumieme jazyku utkanému zo samohlások a s literárnym subjektom môžeme smerovať nahor: „Na výstup pristavené schody. / Neodmietam. / No musí to byť chvejivé a usvedčujúce.“ ( s. 67). Vráťme sa ku Kieślowskeho filmovej trojfarebnosti ako k padaciemu mostu, cez ktorý možno prejsť k zbierke Srna v ringu. Horákovej poetické spektrum presvetľuje básne rovnakými farebnými líniami. A tak nachádzame modrú rosu; vlnu, čo sa belie i červené lono. Červenú ešte v náznaku ohnivej minerálnej farby ( rumelka). Tiež v nariasenom plátne na bodci toreadorov (muleta) v jednej z básní inšpirovanej španielskym živlom a koridou, s fenoménom ringu v zjavnom prepojení s názvom zbierky.
Ďalšia pomenovaná báseň Odkaz pre Améliu je alúziou na Améliu z Montmartru ( J. P. Jeunet). Opäť filmové médium, „v ktorom protagonistka dospeje k poznaniu, že môže pomáhať zlepšiť a napravovať okolitý svet, stane sa strážnym anjelom iných.“ Strohá anotácia a jasná formulácia. Jednoznačne pripomína evanjelizačné pôsobenie autorky v cirkevnom zbore v Bátovciach. Skrytý odkaz na neľahké poslanie duchovného správcu nachádzame i v básni Dvíhať sa z potopy (s. 16).
Názov zbierky Srna v ringu môžeme prvoplánovo vnímať ako zápasisko alebo fenomén striedajúcich sa víťazstiev i prehier v živote, uvedomujúc si relativitu týchto pojmov. Zaujímavejšia je podobnosť s termínom z oblasti oceánografie. Rotačný pohyb vody v hlbinnom víre vytvára lievik; jeho stred – ring a dá sa sledovať do značnej hĺbky. Tu nachádzame inšpiratívnu príbuznosť v poradí s druhou knihou básní Vlnolam (2011).
Úvodným mottom zbierky je G. G. Márquez: „Bežala proti vetru rýchlejšie ako srna, nemohol ju zastaviť nijaký hlas na svete“ a dedikácia určená matke.
Zorica Horáková svoje verše prvýkrát publikovala v Literárnom týždenníku (1994).
Zlata Matláková
(Literárny týždenník č. 39 – 40/2017)