Miroslav Danaj
TRNAVA
Malý Rím v bielom plášti
P + M, s. r. o., Turany 2024
V doslove debutu Miroslava Danaja Niečím ťa možno liečim (2008) som upozornila na aforizmy z lekárskeho prostredia; sú paradoxne láskavé a optimistické, hoci medzi nimi nechýbajú ani zimomriavkové podľa skutočných udalostí, v ktorých Nádej nepozná záruku. Stále aktuálna je i myšlienka v zmysle sondy do človečenstva. Možno z nej vyčítať prchavosť priaznivých chvíľ, tiež bezmocnosť v situáciách, ktoré nemožno zmeniť. A tak celoživotné autorovo pôsobenie v nemocničnom zariadení, v rokoch 1991- 2017 dokonca na poste prednostu Chirurgickej kliniky FN v Trnave, očakávane vyústilo v tvorivom literárnom zámere priblížiť zdravotníkom, pacientom a širokej verejnosti históriu tejto významnej medicínskej inštitúcie.
Najnovšia a doteraz najrozsiahlejšia publikácia tohto zamerania TRNAVA Malý Rím v bielom plášti (445 s.) je pripomenutím 200. výročia založenia Krajinskej nemocnice, rovnako i 30. výročia znovuobnovenia Trnavskej univerzity v Trnave spätú so spomienkou na vysokoškolských učiteľov a študentov, ktorých profesor Miroslav Danaj, ako pedagóg na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity, spoznal.
Knižný zväzok je živý, plný energie a množstva udalostí, historických hesiel, dátumov a fotodokumentácie. Zdanlivá monotematickosť presahuje do spoločenských i ekonomických pomerov danej doby a krajiny. Autor sa na jednej strane vyhýba pátosu, malomyseľnosti, stavom beznádeje, neodrádza ho možný profesijný neúspech, na druhej strane priznáva určitú mieru ľudskej krehkosti a z vlastnej skúsenosti možný smútok i rešpektovanie pominuteľnosti. Vyrovnať sa s týmito faktami nie je jednoduché, ale čitateľ má pocit dôvernosti, preto situácie poznačené bolesťou a fatálnymi následkami nemusí vnímať vždy tragicky. M. Danaj často do textu zakomponuje aforizmus, sentenciu alebo vhodný bonmot v zmysle možného pokračovania života v novej generácii. Takmer vždy zaznamenáva vlastné skúsenosti, pozorovania a úvahy. Sprostredkované sú iba priame svedectvá aktérov, rozhovory s významnými osobnosťami z oblasti medicíny, ale aj literatúry, hudby a športu, spolu takmer 30 životopisných medailónov a úryvkov z osobnej korešpodencie. Autor prvýkrát posúva svoju doterajšiu literárnu tvorbu do priestoru literatúry faktu. Do určitej miery ide o žánrové experimentovanie prostredníctvom uhla pohľadu lekárov, vedcov, zdravotníckych pracovníkov i samotných pacientov, ktorí pobudli v nemocničnom prostredí buď v ambulantnej liečbe alebo prežili dlhodobú hospitalizáciu. Väčšine vyliečených zostávajú stigmy a iné viditeľné poznačenia na tele, tie na duši sú hlbšie, častejšie ich pripomínajú sami sebe, alebo ich zdieľajú s inými pacientmi, predovšetkým však s ošetrujúcimi lekármi prehľadne spomenutými pred každou kapitolou s názvom príslušnej kliniky, oddelenia, ústavu, denného detského stacionára a urgentného príjmu. V zozname nechýbajú rodiny, ktoré tvorí viacero generácií lekárov. Ich rodostromy sú nepriamo samostatnou medicínskou históriou trnavskej nemocnice.
Autor v tejto publikácii preukazuje rozsiahle a spoľahlivé vedomosti od prvotnej informácie o budove určenej na účely nemocnice, ktorá mala v začiatkoch štyri miestnosti, cez magický dátum 4. október 1824 pripomínajúci slávnostné prevzatie budovy nemocnice a položenie základného kameňa pre ďalšiu výstavbu tejto inštitúcie. Zdrojom informácií bolo niekoľkoročné štúdium a zhromažďovanie faktov a dokumentov, práca v knižniciach, archívoch vrátane množstva osobných stretnutí, tiež internet, tlačové agentúry i publikácie viažuce sa k histórii trnavského zdravotníctva i dejinám slovenskej chirurgie s prihliadnutím na články v lekárskych periodikách. V tejto súvislosti spomenieme štatisticky pozoruhodný menný zoznam riaditeľov nemocnice od r. 1924 po rok 2023. Čitateľsky vďačná je aj 40. kapitola (Krátky film dlhého času) s beletristicky spracovaním životných príbehov lekárov - emigrantov. S viacerými z nich sa autor zoznámil po roku 1969, keď po promócii nastúpil na chirurgiu.
V publikácii nie je využitá zásada členenia na obrazovú a textovú časť. Reprezentatívny výber vyše 800 fotografií je priamo zakomponovaný do kapitol. Z formálneho hľadiska ide o portréty, autentické momentky z operačných sál, röntgenové snímky, priebeh vizít, vyšetrení a unikátnych zákrokov, CT - obrázky, fotografie dobovej architektúry, rôznych interiérov a nemocničného zariadenia, ale i snímky z neformálnych kolegiálnych a rodinných stretnutí. Pozornosť si zaslúži čiernobiela fotografia na obálke knihy z obdobia roku 1947, na ktorej v trnavskom chirurgickom tíme zaujme primár MUDr. Mikuláš Nádaši, syn spisovateľa MUDr. Ladislava Nádaši – Jégeho. Takmer dôkazovo pôsobí i portrét pacientky po 47 operáciách pankreatídy.
Úvod reprezentatívnej publikácie tvoria príhovory, predslov a logá najvýznamnejších sponzorov, tiež obsah (41 kapitol). V závere zaujmú doslov a autorovo menné poďakovanie. Výnimočné dielo TRNAVA – Malý Rím v bielom plášti uzatvára na zadnej strane obálky rozsiahla anotácia doplnená o doterajšie literárne dielo Miroslava Danaja (5 zbierok aforizmov, 3 knihy próz, viaceré antológie vydané doma, v Česku, Taliansku, Srbsku a básnická zbierka Roztratená nahota, konkrétne báseň Aj by som je publikovaná na s. 409).
Autor vytvoril nevšedné dielo o ľuďoch s poslaním pristupovať koncentrovane, vášnivo a zároveň s pokorou k záchrane ľudského života. Podarilo sa mu zaznamenať vnútornú energiu zdravotníkov na rôznych akademických postoch a ich životný postoj v snahe pomôcť.
Zlata Matláková
In: Slovenské pohľady, ročník IV + 141, dvojčíslo 1 – 2 /2025, s. 125 - 127