Miroslav Danaj
MUŽ Z MORA
Vydavateľstvo Matice slovenskej
Martin 2017
Ak mal Miroslav Danaj pri písaní prológu úmysel pripraviť čitateľa na vnímanie najnovších aforizmov, tak sa mu to podarilo neobvyklým spôsobom. Úvodnou časťou zbierky je totiž príbeh s výrazným autobiografickým podtónom. S textom zbierky vytvára obsahovú spätosť a zároveň predstavuje samostatnú časť.
Prvé dve zbierky aforizmov (Niečím ťa možno liečim a OnaQjšia káva) sa zaobišli bez autorského predhovoru. Tretia s názvom Smiem si prisadnúť? začína esejou o morálnych zásadách a životných princípoch. Nachádzame v nej náznak autorovho medicínskeho povolania, ktorý je ústredným a neprehliadnuteľným faktom v úvode knižky Muž z mora.
Miroslav Danaj pripúšťa, že aforizmy sa niekedy ľahšie píšu, ako inokedy žijú. Vedome sa ocitá na hrane filozofie a skúsenosti, aby ich prepojil v zmysluplnej výpovedi. Stručnou myšlienkou: „Umelec, na rozdiel od lekára, si môže dovoliť ignorovať realitu“, vymedzuje a odkrýva svet, do ktorého sa vstupuje potvrdením Hippokratovej prísahy. Jej súčasťou sú i vety: „Spôsob života zasvätím podľa vlastných síl a svedomia úžitku chorých a budem ich ochraňovať pred každou krivdou a bezprávím. Svoj život a svoje umenie vždy budem chrániť v čistote a udržím ich bez akejkoľvek viny.“ Prísažný text vytvára magickú scénu, v ktorej je najdôležitejšia ľudskosť, ale i záhadnosť a hlboké tajomstvo v zmysle premostenia každodennosti a nadzmyslového sveta. Altruizmus hlavnej postavy lekára a pacientovo spomienkové potvrdzovanie prežitej lásky prináša predvídateľné i prekvapivé udalosti. Predovšetkým však atmosféru blízkosti v osudových okamihoch. Samotné stretnutie s nevyhnutným koncom života je metaforou uplatňovanou v takmer celom prológu a pomáha pochopiť autorov zámer a posolstvo. Spracovanie tejto nanajvýš citlivej témy nie je priamočiare. Čitateľ je uchránený dramatických opisov fyzickej i duševnej bolesti. Autor, významný chirurg a diagnostik, citovo nevydiera. Do umeleckého textu nevnáša sprievodné, často zdrvujúce detaily, ktoré sú sprievodným znakom lekárskeho zákroku a následnej rekonvalescencie. A predsa. V dvanástej kapitole nazvanej podľa nápisu na dverách pohotovostnej služby Otroci noci sú aforizmy a sentencie, ktoré môžeme vnímať ako prienik medicínskych skúseností a právd do života mimo bielych a zelených plášťov. ( Ak zachránime čo len jeden ľudský život , sme hodní toho svojho; Dávame silu hlavne tým, od ktorých ju sami nemôžeme očakávať.)
Charakter jednej z postáv v úvodnom príbehu je jasne zadefinovaný už v prvých dvoch vetách: „ Doktor sa už dávno rozhodol, aj keď ho mnohí nechápali. Bude žiť a ordinovať tu na majáku.“ Zvolil si miesto pre ľudskú bolesť a zároveň vymedzuje priestor na zázraky. Ľudia ho po čase začali oslovovať doktor Maják. Nomen omen v zmysle alegórie. Výstižné a priliehavé meno symbolizujúce záchranu. Ak je prvoplánovo maják stavbou na pobreží v zradných oblastiach slúžiacou na navigáciu a pomoc pri riadení lode na mori, tiež pre menšie lietadlá v noci, tak (doktor) Maják je svetlom v mori chorôb a na ceste k uzdraveniu. Alebo aj nie. Tak ako v prípade Muža z mora plávajúceho v člne bez hltu vody, bez nádeje a potešenia, v smútku znásobeného stratou osudovej ženy. Napriek tomu v intímnej atmosfére vo výške nad zemou a hĺbke pod oblohou zapisuje „kratučké vety“ . Zachytáva v nich prežité, vysnívané ľahučko ohmatáva krehké vzťahy, s nadhľadom mapuje svet, z ktorého čoskoro odíde. Obohatený o samotu sa nakoniec zbavuje aj popísaných listov papiera a zveruje ich vetru nad morom. Fiktívnym spôsobom sa cez symbolickú hrdličku dostanú k doktorovi Majákovi, ktorý z nich vytvorí knihu.
M. Danaj autorsky ustál záver prológu a neskĺzol do sentimentality a bolestínstva. Premyslene komponovaný príbeh Muža z mora (mladosti, očakávania, pádov, lásky, zrady...) je nabitý časom, vzťahmi, pocitmi, energiou a vibráciami myšlienok ale i stíšením a pokorou. Vytvára priestor na pochopenie desiatok aforizmov, sentencií a maxím rozčlenených do viacerých kapitol. Ich príznačné názvy naznačujú tematický okruh reflektovania udalostí a javov. Autor svojimi výrokmi nerozdeľuje ľudí na dobrých a zlých, nehľadá dokonalosť. Napriek tomu z výstižných formulácií niekedy vyžaruje určité napätie. Obyčajne vtedy, keď čitateľ v nelichotivej situácii spoznáva sám seba.
Štvrtá kniha aforizmov je dobrým dôvodom na autorskú rekapituláciu. Napísanie troch kníh próz (V pohode, dá sa; Rátanie rán a Oči vlčích makov) dopĺňa jedna zbierka poézie (Roztratená nahota). Text v poradí ôsmej knihy Muž z mora ilustračne dotvára jubilujúci Martin Kellenberger. Farebné symboly najmä na obálke knihy majú silné emotívne účinky a nepopierateľnú výpovednú hodnotu. Výtvarník vsadil na modrú; tá vyjadruje túžbu, tichosť , stálosť i pokoj. Ilustrácie harmonizujú s verbálnym textom a dodávajú mu istú estetickú závažnosť.
Zlata Matláková
(Slovenské pohľady 2/2018)