V čase covidového nepokoja posiela Bohumil Chmelík priateľom výstrižky z textov kníh svojej rodinnej knižnice:
Dovoľte, aby som s prianím pokojných dní uviedol báseň Vladimíra Roya.
Vladimír Roy
By zmohli sme sa . . .
I.
Ján 10, 14-16
Pastierom našim si, oh Pane dobrým,
Ťa preto vzýva vďačných duší hlas,
Ťa preto hľadá s túžbou, chcením bodrým
duch; bo nám hriešnym sľubnýs ´ nechal vzkaz,
že s nami budeš navždy, akos´ býval
i dosiaľ, sýtiac srdca smäd i hlad
tým slovom pravdy, čo nesmetie príval,
ni život jeho zhasí smrti chlad.
Pas prosím, Pane, stádočko to malé,
čo drahou krvou vykúpil sa raz,
by zmohli sme sa v dielo dokonalé
a chválili Ťa v nebies sláve zas.
Modra 1925
Vladimír Roy
Peruťou súdba máva.
Básne. Sv. IV. Nákladom J. G. Obetku v Uh. Skalici.
Tlačou Daniela Pažického na Myjave. 1927.
Obálku kreslil Janko Alexy.