V čase covidového nepokoja posiela Bohumil Chmelík priateľom výstrižky z textov kníh svojej rodinnej knižnice:
PÁPEŽ FRANTIŠEK
A MARCO POZZA
OTČE NÁŠ
A odpusť nám naše viny,
ako i my odpúšťame svojim vinníkom
...
V rozprávaní o Ježišovom umučení sú tri epizódy, ktoré hovoria o zahanbení. Tri osoby, ktoré sa hanbili. Prvou je Peter. Peter počuje zaspievať kohúta a v tom okamihu skusuje niečo vo svojom vnútri. Zbadá Ježiša, ako vychádza z budovy a pozrie sa na neho. Tak sa zahanbí, že horko zaplače (porov. Lk 22, 54-62). V druhom prípade ide o kajúceho lotra. „My sme tu“, hovorí svojmu spoločníkovi v nešťastí, „lebo sme sa dopustili zlých vecí a nespravodlivostí, ale tento úbohý nevinný nemá hriechy...) Cíti sa vinný, hanbí sa, a podľa svätého Augustína si touto hanbou ukradol pre seba raj (porov. Lk 23, 39-43). Tretie zahanbenie, ktoré ma dojíma najviac, sa týka Judáša. Judáš je ťažko pochopiteľnou postavou, jestvuje veľa vysvetlení jeho osobnosti. Nakoniec však vidí, čo urobil, ide k „spravodlivým“, k veľkňazom a hovorí: „Zhrešil som, lebo som zradil krv spravodlivého.“ Oni mu odpovedajú: „Čo nás do toho, to je tvoja vec“ (porov. Mt 27, 3-10). A tak odchádza s vinou, ktorá ho dusí. Keby bol možno šiel za Pannou Máriou, všetko by bolo iné, ale chudák odchádza, nenachádza východisko a obesí sa. Ale je jedna vec, ktorá ma vedie myslieť si, že Judášov príbeh sa tu nekončí... Niekto si pomyslí: „Tento pápež je heretik...“ Nie! Choďte si pozrieť stredovekú hlavicu stĺpa v Bazilike svätej Márie Magdalény vo Vézelay v Burgundsku. Stredovekí ľudia robili katechézy pomocou sôch a obrazov. Na tej hlavici je na jednej strane visiaci Judáš, na druhej Dobrý pastier, ktorý ho pridŕža na pleciach a odnáša so sebou. Na perách Dobrého pastiera je náznak úsmevu, nepovedal by som ironický, ale trocha sprisahanecký. Za písacím stolom mám fotografiu tejto hlavice rozdelenej na dve časti, lebo ma vedie k rozjímaniu. Je veľa spôsobov, ako sa možno hanbiť. Zúfalstvo je jedným z nich, ale musíme sa usilovať pomôcť zúfalým, aby našli správny spôsob hanby a nepostupovali ako Judáš. Tieto tri postavy Ježišovho umučenia mi veľmi pomáhajú. Zahanbenie je milosť. U nás v Argentíne sa hovorí o osobe, ktorá sa nevie správať a robí zlo, že je „bez hanby“.
Pápež František a Marco Pozza
OTČE NÁŠ
Z talianskeho originálu Padre nostro, Liberia Editrice Vaticana,
Cittá del Vaticano, Taliansko, a Rizzoli Libri S.p.A./Rizzoli Milano,
preložila Marta Jedličková
Vydal Spolok svätého Vojtecha - Vojtech, spol. s r.o.
Trnava 2018, ako svoju 4 153. publikáciu
Zodpovedná redaktorka Alžbeta Šuplatová
Jazyková úprava Katarína Kročková
Grafická koncepcia a sadzba Pergamen
Tlač Finidr, Český Těšín