Ružena Šípková
Stretnutie so Zuzanou Kronerovou
v trnavskej knižnici
Vianoce sa blížia míľovými krokmi, hoci počasie pôsobí tak, akoby bola jar. Adventné obdobie nám spríjemňujú mnohé zaujímavé podujatia. Ani ja a moja mama sme neodolali. V stredu 18. decembra 2019 sme sa v Trnave stretli s našimi dobrými priateľkami a potom sme sa pobrali do čitárne Knižnice Juraja Fándlyho na Rázusovej ulici. V ten deň sa tam totiž uskutočnilo stretnutie čitateľskej verejnosti so známou a obľúbenou filmovou a divadelnou herečkou Zuzanou Kronerovou, ktoré zorganizovali Trnavský samosprávny kraj a Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave. Moderátorom podujatia bol riaditeľ knižnice Pavol Tomašovič. Podujatie prilákalo mnoho poslucháčov, priestory čitárne boli plné na prasknutie a bolo treba pridávať ďalšie stoličky.
O 17.00 h vošla do čitárne Zuzana Kronerová a publikum ju privítalo mohutným potleskom. Všetkým prítomným sa najprv prihovoril moderátor. Ako povedal, stretnutie so Zuzanou Kronerovou uzatváralo v Knižnici Juraja Fándlyho sériu tohtoročných stretnutí so zaujímavými ľuďmi z umeleckého a spoločenského života. Táto herečka sa nestala hostkou náhodou: mesiac predtým totiž vyšla kniha Optimistka z presvedčenia, ktorá je rozhovorom Jána Štrassera so Zuzanou Kronerovou.
Herečku najprv s obdivom a zanietením predstavila jej priateľka, dramaturgička a scenáristka Mirka Čibenková. Prezradila, že sa poznajú už takmer pol storočia. Spolu totiž pôsobili v Divadle pre deti a mládež v Trnave. Zdôraznila, že Zuzana Kronerová je hlavne skvelá divadelná herečka. Napríklad nedávno bola v Prahe premiéra divadelnej hry Arthura Millera Smrť obchodného cestujúceho, v ktorej Zuzana hrá, a to dokonca v češtine. Úspešná je aj jej filmová kariéra. V roku 2017 stvárnila hlavnú ženskú postavu v českom filme Bába z ledu, ktorý režíroval Bohdan Sláma. Zuzana Kronerová je majiteľkou dvoch cien Český lev. Navyše sa veľmi aktívne venuje charite a ochrane prírody. V prvom rade je však človekom s veľkým srdcom a obrovskou pokorou k ľuďom i životu.
Po úvode sa k slovu dostala Zuzana Kronerová. Bola bezprostredná, energická a výrečná, rozprávala postojačky, aby ju všetci v obecenstve dobre počuli. Povedala, že pôsobiť v charite ju baví. Angažuje sa v Slovenskom ochranárskom sneme, v Nadácii Rozum a cit, pomáha pri príprave Filmového festivalu Inakosť a je tiež čestnou riaditeľkou festivalu Nová dráma.
Moderátor vyzdvihol, že herečka si zachovala svoju tvár. Pripomenul jej začiatky v trnavskom divadle a divadelnú hru Tom Sawyer na motívy románu Marka Twaina. Bola to originálna divadelná hra Mirky Čibenkovej. Zuzana Kronerová si zaspomínala, ako v tom čase v trnavskom divadle pôsobili okrem nej aj Juraj Nvota, Štefan Kožka či Marián Zednikovič. Mirka Čibenková s Jurajom Nvotom vymysleli, že hlavní hrdinovia príbehu o Tomovi Sawyerovi nebudú v hre deťmi, ale teenagermi, a tak budú zažívať napríklad aj prvé lásky, čím u divákov zabodovali.
Zuzana Kronerová sa okrem iného priznala, že už v troch rokoch recitovala na nočníku monológ Othella. Jej mama hrala totiž Desdemonu, otec Jaga a Zuzana pozorne počúvala, keď sa učili texty.
O trávení Vianoc kedysi a dnes herečka porozprávala, že ako dieťa slávila Vianoce spolu so svojimi rodičmi a často i so starou mamou, ktorá k nim chodievala. Z detstva si spomína na dusenie sa rybacou kosťou či na horiaci vianočný stromček. V pamäti jej však utkvela najmä rodinná súdržnosť a čistota detského koledovania. Keďže Zuzana Kronerová je vášnivá kuchárka, vianočné tradície v jej rodine pokračujú – nielen koledovanie, ale aj jedálny lístok.
V roku 1979 prešla do činohry Nová scéna v Bratislave. Stanislav Štepka ju oslovil, či by chcela hrať v jeho hre Slovenské tango. Z textu cítila človečinu a pravdu, ale predsa sa akosi nevedela rozhodnúť, či je hra geniálna alebo banálna. Napokon po rozhovore s Milanom Lasicom, ktorý jej povedal: „Zuzka, choďte to robiť, je to geniálne,“ sa na hru dala a neľutovala.
Pobavili i odpovede na otázky moderátora o piesni Čerešne. Napísali ju Jaro Filip a Milan Lasica pre Zuzanu Kronerovú. Hane Hegerovej sa však tak zapáčila, že ju chcela spievať. Slušne poprosila Milana Lasicu o dovolenie a on súhlasil. Raz režisér a scenárista Fero Fenič prehovoril Zuzanu Kronerovú, aby pozvala Hanu Hegerovú na svoju premiéru. Keď jej Zuzana povedala, že v divadelnej hre bude spievať päť pesničiek, Hana Hegerová prejavila zmysel pre humor a opýtala sa, či môže zase nejakú pesničku „ukradnúť“.
V roku 1990 prijala Zuzana Kronerová angažmán v Divadle Astorka Korzo ´90. Rada si spomína aj na spoluprácu so spisovateľom Rudolfom Slobodom. Boli za ňu vďační Zite Furkovej, ktorá ho požiadala, aby pre ňu napísal divadelnú hru. Tak vznikla hra Armagedon na Grbe (1993). Režíroval ju Juraj Nvota. Ďalšou hrou Rudolfa Slobodu bola Macocha (1994). Zuzana Kronerová dodala, že Rudo Sloboda lietal medzi žánrami a -izmami, nedal sa zaradiť. Všetkých zdrvilo, keď dobrovoľne odišiel zo sveta.
Významná je tiež spolupráca Divadla Astorka Korzo ´90 s dramatikom a divadelným režisérom Janom Antonínom Pitínským. Zuzana Kronerová hrala hlavnú úlohu v jeho hre Matka a získala za to divadelné ocenenie Dosky v roku 1997. Hru režíroval Juraj Nvota. Jan Antonín Pitínský je vyštudovaným knihovníkom. Jeho hra Matka je výsmechom absurdného socialistického režimu a dlho bola zakázaná. O niekoľko rokov hrala Zuzana Kronerová v Národnom divadle v Prahe v adaptácii novely Vladislava Vančuru Markéta Lazarová, ktorej režisérom bol práve Pitínský.
Herečka vyjavila o sebe aj to, že ako dieťa milovala veršovanú knižku Františka Hrubína O Květušce a její zahrádce s ilustráciami Jiřího Trnku. Tiež veľmi rada čítala Dobšinského rozprávky a už v detstve si prečítala aj Shakespearove tragédie. Dnes rada číta literatúru faktu, napríklad knihy Edwarda Lucasa či Petra Pomerantseva. Má pocit, že došlo k devalvácii slova, myšlienky, zo života sa vytráca morálka, súcit, spolupatričnosť, pokora. Slušnejšími a lepšími nás robí umenie, napríklad aj knižky. Nedávno bola v Mestskej knižnici mesta Piešťany prezentovať otcovu rozprávkovú knižku O rybke Beličke. Je šťastná, že knižnice pomáhajú vychovávať nové generácie kultúrnych ľudí.
V rámci otázok z publika zaujal herec a recitátor Ján Rampák. Vyrozprával príhodu, ako raz bol v trnavskom divadle na premiére hry, v ktorej hrala aj Zuzana Kronerová. Stretol sa tam s jej rodičmi, ukázal im, kde je Zrkadlová sála. Na predstavení sedel pri nich. Opýtali sa ho, ako sa mu páčila ich dcéra ako herečka. Odpovedal, že veľmi. Ale nevedel, ktorá to je. V čitárni knižnice sa ozval veľký smiech a potlesk. Ján Rampák sa pochválil, že v roku 2008 získal Cenu Jozefa Kronera za neprofesionálne divadlo. Dostal ju v Slovenskom komornom divadle v Martine na Scénickej žatve za celoživotné dielo. Rozprúdil sa rozhovor o najmenšom trnavskom divadle DISK. Napokon sa herečka Jánovi Rampákovi podpísala na cenu jej otca, ktorú získal.
Bolo to krásne predvianočné stretnutie v „jarnom“ počasí. Priznávam sa, že otužovanie nie je mojou silnou stránkou, ale knihy a besedy o nich mám rada. A tak sa už teraz teším na budúcoročné podujatia v Knižnici Juraja Fándlyho v Trnave. Veď čítanie a písanie je (nielen) pre mňa zdrojom radosti.