Básnik, prekladateľ, jazykovedec, pedagóg, čo svoje Dary Ducha rozvinul do nádhernej kytice, z ktorej budú čerpať ešte mnohé pokolenia. Jeho púť začala v rodnej Suchej nad Parnou, ako jediné dieťa Agnesy a Štefana. Tu absolvoval aj ľudovú školu. Od roku 1939 študoval na Štátnom gymnáziu v Trnave a už vtedy prekladal nemecké, francúzske a ruské básnické diela a svoje básne uverejňoval v mnohých časopisoch. Od roku 1947 študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave slovenský a francúzsky jazyk a prebásňoval poéziu veľkých svetových básnikov. Získal doktorát z filozofie. Pracoval v Ústave slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied. Už jeho prvú básnickú zbierku Jarky v kraji ocenil Literárny fond Cenou Ivana Kraska za najlepší debut. Postupne nasledovali ďalšie zbierky básní – U kotvy, Aj most som ja, Srdce DrSc., Oheň z neho, Rada a dar, Srdce zve a vyzváňa, V okraje jarkov, Obrazy, čiže Mária i rám, výbery z jeho poézie Oliva, Piesne, Zrkadlová sieň, Až do najďalších končín, Učitelia národov, Kráľovstvo ducha, Prsteň. Ďalej sú to básne v knihe Venuše slovenského praveku či v knihe Vincent Hložník Rozhovor. V roku 1961 získal hodnosť kandidáta vied. Pôsobil v Siene, neskôr v Neapole ako lektor slovenskej a českej literatúry na Univerzite Instituto Orientale. Už v gymnaziálnych rokoch sa nadchol Hollého časomierou či antickou a trubadúrskou poéziou, ktorým venuje časť svojej tvorby a ktoré neskôr interpretuje vo svojich literárnovedných prácach. Jeho preklad Danteho Božskej komédie, Proglasu, Michelangelových diel, výberu zo swahilskej ľudovej poézie, veršov Sullyho Prudhomma, Boccacciových básní, Veľpiesne Šalamúnovej a mnohých ďalších diel sú skvostom umeleckého prekladu. Dielo Preklady je výberom jeho prekladov poézie od antiky až po renesanciu (Publia Ovidia Nasa, Trubadúrov, Danteho, Petrarcu, Michelangela, Pierra de Ronsarda a iných). Nezabúda ani na slovenské osobnosti od Konštantína a Metoda, cez Hollého, Hviezdoslava, Šafárika, Kollára, Vajanského, Kraska, Jesenského atď. Miloval Nezvalove básne a celú jeho generáciu. Vo svojich básňach sprítomňoval ľudský údel a zápas o krásu a dobro. Za svoju vedeckú, prekladateľskú a literárnu činnosť získal mnohé ocenenia za excelentné preklady, ktoré nesú atribúty kvalitnej pôvodnej tvorby.
Za svoju tvorbu získal nespočetne ocenení. V zahraničí získal prestížne ocenenie talianskych kultúrnych mesačníkov Scena Illustrata za preklady Danteho diela, Cenu I migliori dell´anno za najlepšiu knihu vo švajčiarskom Merligene, Ocenenie Medzinárodnej prekladateľskej organizácie FIT v anglickom Brightone za preklad latinských básnikov. Cenu prezidenta Talianskej republiky Grande Ufficiale za rozvíjanie slovensko-talianskych kultúrnych vzťahov. Akadémia umenia a kultúry v americkej Kalifornii mu udelila titul Doktor literatúry.
Na domácej pôde získal cenu Rudolfa Jašíka, Cenu Jána Hollého, Národnú cenu SSR. Prezident Slovenskej republiky mu udelil vysoké štátne vyznamenanie – Pribinov kríž prínos v literárnej vede a prekladateľstve. Federácia prekladateľov ho poctila Cenou Karla Čapka. Dosiahol Cenu Fra Angelica. Trnavská univerzita mu udelila čestný doktorát. Za celoživotné dielo získal Cenu Zory Jesenskej, Cenu ministra kultúry SR, Cenu predsedu Národnej rady SR, Cenu Pavla Straussa, Cenu Slovenských pohľadov, Cenu SSS a ďalšie.
V roku 2014 mu mesto Trnava udelilo vysoké ocenenie – čestné občianstvo mesta Trnavy. Neúnavne spolupracoval aj s rozhlasom. Zvukový archív z tvorby Viliama Turčányho obsahuje 135 premiérových textových a 82 zvukových archívnych jednotiek. V rodnej obci má pamätnú izbu.