Jaroslav Vlanka: - Pavel Bunčák a poézia nadrealizmu (literárnovedná monografia), 2011

Monografia poskytuje pohľad na tvorbu jedného z predstaviteľov slovenského nadrealizmu. Vlnka si vyberá osobnosť, ktorá, hoci sa aktívne zúčastňovala zrodu i  aktivít skupiny, neuplatňovala jej postuláty v čistej, úplne vyhranenej podobe. Sleduje genézu Bunčákovho básnenia: kontinuita, plynulosť, ucelenosť patria k identifikujúcim znakom Bunčákovho písania, ktoré práve preto obišlo aj vypätosť extrémov budovateľskej poézie. Interpretáciu básní Vlnka prepája s  pohľadom na širší kontext. V  kapitole Atmosféra avantgárd, surrealizmus a  nadrealistická poézia načrtáva kontúry kultúrneho i  spoločenského ovzdušia v  čase avantgárd, podrobnejšie sa venuje vzniku a vývinu slovenského nadrealizmu, pričom okrem umeleckých súvislostí nezabúda ani na politické, miestami videné podľa môjho názoru nadmerne jednoznačne (napríklad: „Nadrealistická avantgarda bola platformou, ktorá združovala protifašistické sily, utužovala ich solidaritu a  vyvolávala spontánny záujem voľnomyšlienkárov a  vyznávačov tvorivej slobody....nadrealisti nepodľahli pasivite zdanlivo bezmocných ani letargii meštiackej vrstvy“ – s. 50). Hoci protikladnosť zámerov a  postojov vo vzťahu k  predstaviteľom tzv. katolíckej moderny je preukazná a dokumentovateľná (nielen textami ale napr. priamo aj roztržkami medzi samotnými básnikmi v podobe fyzického konfliktu), autor monografie pri  zmienených výrokoch podlieha interpretačnej rétorike reálneho socializmu, ktorý v rámci avantgárd politizujúce zložky zámerne preceňoval.

Podstatu prínosu Vlnkovej knihy však tvorí práca s konkrétnymi textami Bunčáka. Rozbor básní ukazuje Vlnku ako zrelého interpretátora, schopného vyvážene zosúladiť odstup potrebný na vysvetlenie s emočným zaujatím, potrebným na ponor do skutočného vnímania obrazov. Tvorbu jedinej avantgardy slovenskej literatúry a  v  jej rámci dielo Pavla Bunčáka vníma Vlnka ako trvalú hodnotu, vnímateľnú aj bez ohľadu na historický kontext vzniku. Na monografii je cenná aj, nie celkom samozrejmá, schopnosť autora pracovať s textami francúzskeho surrealizmu v origináli. Vlnka v monografii úspešne kombinuje synchronický pohľad (rozbor básní) s  diachronickým (náčrt kontextu a  pozadia). Vďaka zrozumiteľnému vysvetleniu súvislostí a okolností sa nestane len čítaním milovníkov Bunčákovej poézie či znalcov, ale môže byť použiteľný i v pedagogickej praxi na vysokých školách.