Ružena Šípková: Novoročné stretnutie básnikov Trnavskej poetiky a k životnému jubileu PAVLA TOMAŠOVIČA

Novoročné stretnutie básnikov Trnavskej poetiky a k životnému jubileu PAVLA TOMAŠOVIČA

Ponad čas a každodennosť

            V stredu 10. januára 2024 sa v záhradnej čitárni Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave uskutočnilo novoročné stretnutie básnikov Trnavskej poetiky v spolupráci so Slovenským centrom PEN pod názvom Ponad čas. Tešilo sa veľkému záujmu obecenstva. Účinkujúcimi boli literáti Zlata Matláková, prof. Miroslav Danaj, Štefan Kuzma, Erik Ondrejička a Pavol Tomašovič. Hudobnú časť podujatia malo na starosti Duo Live Guitars.

Nielen oslava poézie

Pod moderátorskou taktovkou Štefana Kuzmu a Pavla Tomašoviča prebiehal príjemný večer, obohatený nielen oslavou poézie a hudby, ale aj oslavou významného životného jubilea prozaika, esejistu, publicistu, novinára a riaditeľa Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave Pavla Tomašoviča (* 10. 1. 1964), ktorý je okrem iného členom Spolku slovenských spisovateľov, jeho predstavenstva a tajomníkom jeho trnavskej odbočky a tiež členom Slovenského syndikátu novinárov, ako aj Slovenského centra PEN. Ukážky z jeho umeleckej tvorby mala pôvodne na podujatí Ponad čas čítať Lucia Rakúsová, no pre chorobu ju musel zastúpiť sám autor.

Prekračovanie hraníc

Na podujatí sa, pravdaže, nielen čítalo, ale aj rozprávalo. Pavol Tomašovič napríklad vyslovil názor, že životom sa často prehrýzame prekračovaním hraníc. Pri dotyku s hranicou máme výhodu, že do určitej miery sa môžeme rozhodovať, ba aj odosobniť. On má ešte jednu výhodu: videl hranicu života z pohľadu, aký nie je každému dopriaty. Spoznal, že entita sa pritom nestráca, ale stáva sa súčasťou toho, čo ju obklopuje. Keď sa po tomto zážitku vrátil späť, ešte jasnejšie si uvedomil, ako často sa v našich životoch zaoberáme malichernosťami, ktoré si navyše aj sami vytvárame.

Tvorba ako cesta k pokore

            Lekári sa pri výkone svojho povolania často stretávajú nielen s prekračovaním hraníc, ale aj s ľudskou bezmocnosťou. Vynikajúci chirurg a spisovateľ prof. Miroslav Danaj je skromný človek a veľmi si váži, že bol prijatý do komunity literátov. Mnohé osobnosti, ktoré stretával počas svojho pôsobenia v Trnave, ho pozitívnym spôsobom ovplyvnili. V záhradnej čitárni si zaspomínal napríklad na už zosnulého Petra Horvátha, ale vyzdvihol i žijúce osobnosti, akou je aj Pavol Tomašovič. Prof. Miroslav Danaj podčiarkol, že poézia ho viedla k veľkej pokore, ktorú sa mu snáď podarilo do svojich veršov vložiť. Prezradil, že veľa neuverejnených básní má ešte doma v zásuvkách. V tej, ktorú na podujatí prečítal, rezonovala nádej, viera a pokora.  

Spomienky na Budmerice

Zlata Matláková porozprávala, že prvýkrát sa s Pavlom Tomašovičom stretla v nádhernej sále Spolku sv. Vojtecha v Trnave a druhýkrát vo svojom rodisku v Budmericiach. V spomienkach sa vrátila aj k mame básnika Rudolfa Fabryho, ktorá bola cukrárka a robila parádne svadobné torty. Pavol Tomašovič žartom poznamenal, že Rudolf Fabry prišiel na to, ako sprostredkovať poéziu: cez cukrárske výrobky. Zlata Matláková dodala, že tento básnik na sklonku svojho života napísal kuchársku knihu. Potom postojačky, bez mikrofónu a spamäti zarecitovala vlastnú báseň o svojej rodnej obci. V nej spomenula napríklad plávanie v miestnom rybníku, vo vode, ktorá si vie spomenúť.

Cyklotrasy a básne

            Erik Ondrejička zdôraznil, že Pavla Tomašoviča si okrem iného váži za to, že sa zaslúžil o cyklotrasy v Trnave. So smiechom doložil, že sa stále nevie naučiť tváriť vážne, keď hovorí žart. Podľa Erika Ondrejičku treba aj do sviatku vniesť pocit plynutia času. Ako posledný hosť mal privilégium: mohol prečítať dve svoje básne. Prvou bola báseň o plynutí času napísaná viazaným veršom a druhou báseň vo voľnom verši o láske a písaní. Napokon Erik Ondrejička zaželal Pavlovi Tomašovičovi, aby jeho tvorba bola zoznamom dobrých vecí.

Sladká i humoristická bodka

            Štefan Kuzma prečítal svoju báseň o dúšku zeleného čaju a Pavol Tomašovič zakončil čas venovaný poézii svojou básňou Svetlo. Potom dostal od pracovníčok Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave krásnu a chutnú tortu. Ako povedal, život sa hodnotí podľa toho, ako sa v nás navrstvil čas. Ak sa nám podarí vytvoriť sieť tých, ktorí ladia a nerozlaďujú, každý deň bude sviatkom. Na pódium prišiel bluesman a publicista Peter „Bonzo“ Radványi a prečítal vtipný narodeninový príhovor v mene Fóra humoristov, ktorého je členom. Počas podujatia Ponad čas v publiku nebola núdza o potlesk a úsmevy, a na jeho konci sa ozýval aj veselý smiech. Na záver všetci prítomní jubilantovi zaspievali živio.  

Vytvárať priestor

            Pavol Tomašovič sa priznal, že si rád zapisuje poznámky o prečítanom priamo do kníh. Preto si radšej knihy z knižnice málokedy požičiava. Knižnica je však svet, v ktorom sa našiel. Keďže mu ide hlavne o spájanie, má rád napríklad podujatie Trnavská poetika, vďaka ktorému človek cíti, že je súčasťou väčšieho celku. Váži si vydané zborníky Trnavskej poetiky a rovnako aj zborníky vytvorené spolu s priateľmi literátmi z Českej republiky. Niekedy netreba hovoriť, stačí len vytvárať priestor, aby slovo mohlo zaznieť. Pavol Tomašovič teraz namiesto písania kníh radšej tvorí priestor pre zaznenie slov v knižnici, ktorá je súčasťou ľudskej siete. Stavanie mostov porozumenia totiž prináša nádej. Poetický výlet ponad čas a každodennosť bol tiež hlavne oslavou porozumenia a nádeje. Ako oslávenci sa na pár okamihov cítili všetci prítomní.

Ružena Šípková

 In: Literárny týždenník 3-4/2024 (8. februára 2024).